Reklama
Loading...
Reklama

V našej novej rubrike „NAS5“ si rozoberieme významné míľniky slovenského futbalu z rokov minulých. Dnes sa pozrieme do roku 2002, keď naša reprezentácia do 19 rokov získala bronz na Majstrovstvách Európy.

Turnaj sa v tom čase skladal z ôsmich mužstiev. V spoločnosti Slovenska boli v skupine Španielsko, Česká Republika a Nórsko, ktoré bolo zároveň organizátorom súťaže. Druhú skupinu tvorila štvorica Nemecko, Írsko, Belgicko a Anglicko.

Model súťaže fungoval na jednoduchom princípe. Každý odohral vo svojej skupine jeden zápas so všetkými súpermi. Tretí a štvrtý účastník nepostupovali. Druhý v tabuľke si zahrali o bronz a mužstva na prvých miestach hrali o titul.

Cesta Slovenska sa začala už v kvalifikácii, kedy sme získali v skupine prvé miesto a v baráži sme v dvojzápase prešli cez Portugalsko  po výhre 1:0 a remíze 1:1.

Mnoho budúcich hviezd

Na tomto turnaji sa objavil mnohé mená, ktoré neskôr zažili veľmi úspešné kariéry. Zo širokého výberu môžeme spomenúť mená, ako Torres, Iniesta, Lahm, Mertesacker a mnohí ďalší. V tíme našich českých susedov sa objavili napríklad: Petr Čech, David Limberský, Václav Svěrkoš, alebo Tomáš Sivok.

Zostava Slovenska

Náš výber obsahoval nasledujúce mená. Ku hráčom, ako jednotlivcom sa dostaneme neskôr.

Brankári:

– Peter Kostoláni (Nitra)

– Milan Herko (Slovan Bratislava)

Obrana:

– Marek Kostoláni (Nitra)

– Peter Šedivý, Marek Čech (Obaja Inter Bratislava)

– Igor Hrabáč(Sparta Praha B)

– Roman Konečný (Spartak Trnava)

Záloha:

– Igor Žofčák, Marián Kurty (Obaja Ružomberok)

– Milan Ivana, Dušan Miklas (Obaja Trenčín)

– Tomáš Labun (Cercle Bruggy)

– Tomáš Bruško (Dynamo Kyjev)

Útok:

–  Filip Šebo (1. FC Köln)

–  Marek Bakoš (Nitra)

–  Juraj Halenár (Inter Bratislava)

–  Roman Jurko, Tomáš Sloboda (Obaja Slovan Bratislava)

Domácim sme pokazili párty

Náš prvý zápas bol práve s Nórskom, ktoré hostilo tento turnaj. Žiadna súperova výhoda domáceho prostredia nás však nezastavila. Už v prvom polčase sme sa dostali do dvojgólového vedenia po zásahoch Kurtyho a Šeba.

Ani po zmene strán sme však neprestali hrať . Skóre prikrášlili zásahy Konečného, Labuna a Jurka. Na konečných 1:5 z pohľadu súpera korigoval gólom z penalty Grindheim. Usporiadateľovi sme teda na úvod pripravili poriadny debakel. Zahanbiť sa nedal v paralelne hranom zápase výber českých mladíkov. So Španielskom remizovali 1:1, keď na gól Iniestu odpovedal Svěrkoš. Po prvom hracom dni sme teda boli na prvom mieste.

Derby s víťazným koncom pre Slovákov

Ďalšie stretnutie sme odohrali s Českou Republikou. Našim odvekým rivalom a susedom v jednej osobe. Fanúšikovia sa určite nenudili. Skutočne sa bolo na čo pozerať. Tak ako v prvom zápase sme sa ujali vedenia. V 16 minúte naštartoval gólovú prestrelku Igor Žofčák. Už o päť minút neskôr bolo vyrovnané, keď sa z penalty presadil Pavel Fořť. Pokutový kop sme mali k dispozícii aj my. V 33. minúte nám vrátil vedenie Juraj Halenár. Radosť však netrvala dlho. Nakoľko už o minútu neskôr vyrovnal Radek Dosoudil.

Zlom nastal v 41. minúte. Martin Kolář dostal červenú kartu a náš odveký rival musel dohrávať v oslabení. V druhom polčase bol tento faktor veľmi dôležitý. Nakoľko okamžite po zmene strán sa trafil presne Filip Šebo, ktorý v 65. minúte pridal svoj druhý gól v zápase a celkovo svoj tretí na šampionáte. Naše víťazstvo potvrdil v závere zápasu Tomáš Sloboda. Po dvoch zápasoch sme boli bez straty bodu a s desiatimi strelnými gólmi na konte.

Nakoľko Španielsko porazilo Nórsko 3:0, no stratilo dva body v zápase s Českom, tak nám v zápase o prvé miesto stačila aj remíza. Zaujímavosť zo zápasu s Českom je tá, že každý strelec gólu, na našej strane aj na strane súpera, si zahral v určitom období svojej kariéry za bratislavský Slovan.

Veľké nádeje, aj veľké sklamanie

Čechom sa v poslednom zápase podarilo poraziť Nórov a tak stále živili šancu, na druhé miesto. To by však museli v ich prospech zahrať okolnosti. Nakoľko vyhrali len 1:0, potrebovali aby sme pokazili Španielov o šesť gólov, čomu neveril absolútne nikto. My sme boli v oveľa lepšej situácii. Boli sme najlepšie útočiacim tímom na šampionáte a proti Španielsku nám stačila aj remíza.

Opäť sme začali skvele. Už v šiestej minúte sme šli zasa prvý do vedenia po góle Mareka Čecha. Radosť však netrvala dlho, keďže už v 15. minúte vyrovnával García. Situácia po prvej polovici zápas vyzerala stále dobre. Remíza nám stačila na prvé miesto, ktoré zabezpečovalo finále. V 65. minúte však mladá hviezda Fernando Torres poslala Španielsko do vedenia. Vyrovnať sa nám bohužiaľ nepodarilo, naopak v nadstavenom čase znova úradoval Torres a definitívne pochoval naše šance na prvé miesto.

Z tejto prehry sa náš mladý výber musel rýchlo otriasť. V skupine B medzičasom zvíťazilo Nemecko, zatiaľ čo na druhej priečke skončilo Írsko, ktoré sa tak stalo našim súperom v súboji o bronz. Mimo prvé dve priečky skončili Anglicko s Belgickom.

Zmazané manko, aj zisk cenného kovu

Do zápasu s Írskom, sme išli s miernou výhodou. Nás totiž od posledného zápasu delili dva dni oddychu, zatiaľ čo Írov len jediný deň. Samozrejme o víťazovi sa rozhodovalo na ihrisku. Zápas začal opatrne. V prvom polčase bol nútený striedať Igor Žofčák. Mimo tejto udalosti sa nič významnejšie nestalo a tak sa do druhého polčasu išlo za stavu 0:0

Ten pre nás nezačal dobre, keďže Írsko poslal do vedenia v 53. minúte Brennan. Náš tím dokázal rýchlo zareagovať, už o tri minúty vyrovnával Tomáš Bruško.  Pätnásť minút pred koncom prišiel jeden z najdôležitejších gólov v novodobej histórii nášho futbalu. Roman Jurko nám zabezpečil vedenie v zápase a aj neskoršie víťazstvo. Náš súper už nevyrovnal a tak sa zverenci trénera Petra Poláka mohli radovať zo zisku cenného kovu.

Víťazom turnaja sa napokon stál náš jediný premožiteľ. Španielsko po góle Torresa porazilo Nemcov 1:0 a získalo zlato. Torres sa navyše vďaka štvrtému gólu stal najlepším strelcom turnaja. Najbližšie sa turnaj odohrá už budúci rok. A práve Slovensko, 20 rokov po zisku cenného kovu bude hostiť tento šampionát. A vďaka tomu, že sme organizačná krajina, budeme bez kvalifikácie hrať priamo finálny turnaj.

Kde je našim zverencom koniec?

Tento úspech je starý, už skoro 20 rokov. V čase turnaja bola celá naša nominácia skupinka hráčov začínajúcich svoje kariéry. Poďme sa pozrieť, kam to až dotiahli.

Peter Kostoláni

Náš brankár po turnaji nezažil kariéru vo veľkom futbale. Odohral aj pár zápasov za výber do 20 rokov. Počas svojej futbalovej púte si zahral za Nitru a následne za pár menších klubov.

Milan Herko

Naša brankárska dvojka pri futbale dlho nevydržala a svoje zameranie našla vo futsale.  Napriek tomu, že kariéru začal v Slovane Bratislava, ani toto ho neudržalo pri futbale a tak jeho kariéra nabrala smer k inému športu.

Marek Kostoláni

Brat našej brankárskej jednotky si zahral v Nitre, v nemeckom SV Wacker Burghausen, v Karvinej, Moldave,Nových Zámkoch, či v maďarskom Honvéde.  Momentálne pôsobí v nižších súťažiach. V sezóne 2014-2015 bol kapitánom Nitry pri víťazstve v druhej slovenskej lige.

Igor Hrabáč

Náš obranca už v roku 2017 svoju kariéru ukončil. Jeho najvýznamnejšie účinkovanie, bolo v sezóne 2010/2011, kedy v drese Dunajskej Stredy, odohral 18 zápasov, v ktorých pridal dva presné zásahy. Mimo toho pôsobil v Rimavskej Sobote, či v Prešove

Marek Čech

Toto meno by mohlo byť známejšie aj mladším čitateľom. Marek Čech už svoju bohatú kariéru síce ukončil, no počas nej si zahral napríklad za Inter Bratislava, Spartu Praha, FC Porto, turecký Trabzanspor, Bologni, či Boaviste. Za slovenskú reprezentáciu strelil päť gólov. Zaujímavosťou je, že štyri z nich boli do siete San Marína v štyroch odlišných zápasoch. Zahral si aj náš úvodný zápas na Majstrovstvách sveta proti Novému Zélandu. Tešil sa z titulu v našej lige aj v našom pohári. Takisto vyhral ligu v Česku a trikrát v Portugalsku, kde si pripísal aj zisk pohára aj superpohára.

Roman Konečný

Jeho meno bude už navždy spojené s tímom FC Artmedia Petržalka, s ktorou si zahral aj v skupine ligy majstrov v sezóne 2005/2006. V kariére pôsobil najmä na Slovensku. Jediný jeho zahraničný klub bol grécky Thrasyvoulos FC. Mimo toho pôsobil aj v tímoch FC Spartak Trnava, FC Senec, DAC 1904 Dunajská Streda ,ŠK Slovan Bratislava, MFK Skalica. Následne zavesil svoje kopačky na klinec

Peter Šedivý

Posledný obranca v tomto zozname pôsobil napríklad v FK Inter Bratislava, odkiaľ sa následne presunul do Česka, kde pôsobil v Sigme Olomouc, či vo Vysočine Jihlava. Po návrate na Slovensko hral znova za Inter a následne za Petržalku. Po skúsenostiach v Rakúsku v kluboch  SV Horn a ASK Mannersdorf, svoju kariéru ukončil.

Marián Kurty

Strelec nášho prvého gólu musel svoju rozbehnutú kariéru predčasne ukončiť.  V rokoch 2001-2005 odohral 91 zápasov za Ružomberok, kde vsietil 9 gólov. Po prestupe do Banskej Bystrice, musel kariéru predčasne ukončiť, kvôli problémom s chrbtom. Pripísal si aj jeden štart v seniorskej reprezentácii, v zápase proti Kolumbii, pri remíze 0:0

Tomáš Labun

Svoju dobre rozbehnutú kariéru začal v belgickom Cercle Brugge. Po 25 zápasoch v období rokov 2002-2004 sa vrátil na Slovensko, kde si zahral napríklad za 1.FC Košice. Kariéru v Košiciach aj končil, tentoraz už však v klube FC Lokomotiva Košice. Tam za 44 zápasov rozvlnil sieť 19-krát.

Tomáš Bruško

Hráč, ktorý vyrovnával v zápase o bronz sa v Dyname Kyjev nikdy nepresadil a zväčša hrával za B-tím. Po návrate domov mal najúspešnejšie zastávky v Dubnici, Banskej Bystrici a na konci kariéry v Spartaku Myjava

Milan Ivana

V mladých rokoch strieľal góly za AS Trenčín a 1.FC Slovácko. Následne pôsobil aj v pražskej Slavii a v Slovane Bratislava, kde však nedokázal naplniť svoju povesť z minulých klubov. Po tomto sa presunul do Nemecka, kde pôsobil vo viacerých kluboch. Momentálne dohráva svoju kariéru v rakúskom ASV Zurndorf.

Dušan Miklas

Ďalší hráč, o ktorého kariére nevieme veľa napísať. Počas svojej kariéry pôsobil  v Trenčíne a v Prešove. Výraznejší úspech však vo svojej profesii nedosiahol

Igor Žofčák

Meno, ktoré nemusíme približovať. V našom magazíne sa v poslednej dobe spomínalo veľmi často, najmä vďaka tomu, že hráč odohral v našej súťaži svoj zápas číslo 400. Medzi jeho úspechy patria 4 ligové tituly a 3 poháre na Slovensku. Ligu vyhral aj v Česku a za reprezentačné „áčko“ odohral 14 stretnutí.

Filip Šebo

Futbalista, s ktorým sa spájalo mnoho kontroverzie, ale aj futbalové úspechy. Hrával v našej lige za trio bratislavských  klubov. Inter, Petržalku, aj Slovan. V reprezentácii má 15 zápasov so siedmimi gólmi. Našu ligu vyhral trikrát. Raz s Petržalkou a dva razy so Slovanom. V súťažných ročníkoch 2004/2005 a 2010/2011 sa stal kráľom strelcov v najvyššej slovenskej súťaži, v oboch prípadoch nastrieľal po 22 gólov. Naposledy hral za Petržalku zadarmo v rokoch 2015-2016. Následne sa začal venovať triatlonu.

Roman Jurko

Napriek tomu že bol strelcom nášho bronzového gólu, vo veľkom futbale toho veľa nepredviedol. Po angažmáne v KošiciachSlovane, pôsobil hlavne v nižších súťažiach. Naposledy pôsobil v košickej Lokomotíve.

Tomáš Sloboda

Útočník, ktorý síce začínal v Slovane, kde pôsobil až do roku 2007, no ani tam nedosiahol výrazných úspechov. Nevyšiel ani jeho následný prestup do Slovácka.

Marek Bakoš

Slovenský hrot, ktorý je ale známejší najmä v Česku a konkrétne vo Viktorii Plzeň. Bol totiž jedným z tých, ktorý pod trénerom Pavlom Vrbom tvorili novodobú históriu tohto klubu. V Plzni sa tešil 4-krát z titulu a raz z pohára, ktorý následne získal aj s Libercom. Je zodpovedný za vôbec prvý gól, ktorý Plzeň vsietila v skupinovej fáze Ligy Majstrov. Získal aj jeden pohár na Slovensku.

Juraj Halenár

Náš list zakončíme trocha smutne. Ale poďme postupne. Takisto ako Filip Šebo, hral za trio bratislavských klubov. Legendárny, je jeho hattrick v drese Petržalky, do siete Celtiku. Aj vďaka tomu, vyhral jeho tím 5:0 a v následnej odvete ho nezranila ani vysoká prehra 0:4. S Petržalkou si zahral skupinu Ligy Majstrov, kde  skupine skončili tretí. Má na konte neuveriteľných 5 titulov v našej lige, 4 slovenské poháre a jeden slovenský superpohár. V našej najvyššej súťaži vsietil neuveriteľných 101 gólov.

Bohužiaľ tento príbeh má smutný koniec. 28. Júna 2018 bol po oslave svojich 35. narodenín nezvestný. O dva dni neskôr sa našiel bez známok života vo Vrakunskom lesoparku v Bratislave. Jeho smrť zostala neobjasnená, ale najpravdepodobnejšia sa zdala samovražda. Zanechal po sebe jedného syna.

ČÍST VÍCE

Související články:

Reklama