Reklama
Reklama

V novom čísle rubriky „NAS5“ sa tentokrát pozrieme na klubový futbal. Keď sa spomenie klub Barcelona, väčšina ľudí si vybaví veľké úspechy spojené s týmto klubom, ako aj legendárnych futbalistov, ako Lionel Messi, alebo Ronaldinho. Na Slovensku sa s katalánskym tímom, najviac spája ročník 1969, kedy vo vzájomnom súboji zvíťazil nad týmto slávnym mužstvom, Slovan Bratislava 3:2 čím si zabezpečil víťazstvo v Pohári víťazov pohárov. Takto ďaleko do minulosti, síce nepôjdeme, no stále sa bude jednať o stretnutie Barcelony so slovenským zástupcom.

Bol to rok 2003 a vtedajší Matador Púchov čakala v predkolách Pohára UEFA FC Barcelona. Tam sa kvalifikovali ako víťazi Slovenského pohára, vo finále zdolali Slovan 2:1. Na začiatku toho tisícročia patrili k najlepším na Slovensku. V sezóne 2001/2002 obsadili druhé miesto v najvyššej súťaži. Tri roky po sebe si zahrali v Pohári UEFA a vždy prešli cez prvého súpera.

Nečakane vyrovnaný zápas

Stretnutie sa hralo v Trnave, nakoľko štadión Púchova, nevyhovoval predpisom UEFA.  Návšteva 18000 divákov, od začiatku, videla to, že sa jedná o vyrovnaný súboj. Slovenský zástupca kopal sedem rohových kopov po dvanástich minútach zápasu. To so súperom, ktorý mal v zostave také hviezdy, ako: Puyol, Luis Enrique, Xavi, Kluivert, či Ronaldinho. Napriek tomu mal prvé slovo súper. Po zmene strán sa v 49. minúte po kľučke Ronaldinha dostal k lopte Kluivert a strelou z hranice šestnástky prekonal brankára Bernadyho. Ten mimo tohto momentu odchytal vynikajúce stretnutie a hviezdam súpera zmaril mnoho vyložených, gólových šancí.

Explózia radosti však prišla až v úplnom závere. V nadstavenom čase mohol definitívne rozhodnúť Ronaldinho, no brankár Bernady, mu gól nedoprial. Práve naopak. V protiútoku si Mário Breška, prehodil loptu cez defenzívnu dvojicu Cocu, van Bronckhorst, jeho prihrávka našla stredopoliara Milana Jambora, ktorý zasunul loptu do siete a spôsobil obrovský výbuch radosti na trnavskom štadióne, ktoré sa ešte znásobili, po tom, ako rozhodca odpískal koniec zápasu. Radosť však nezabezpečil len výsledok, ale aj to, že náš zástupca bol celý čas vyrovnaným súperom.

Na strane kataláncov, tak spokojný určite neboli. Zahraničné médiá, považovali túto remízu za extrémnu hanbu.

„Malá ryba z Púchova spôsobila šok Barcelone. Púchov bol dlhé minúty lepším tímom a len chvíľková strata koncentrácie Slovákov umožnila Barcelone uniknúť s remízou,“ komentovala šokujúci výsledok agentúra Associated Press.

„Stratiť body s klubom, ktorého ročný rozpočet je asi milión dolárov, teda 34-krát menší ako príjem Ronaldinha, možno zaradiť medzi najväčšie šoky futbalovej histórie,“ pokračoval portál Associated Press

Radosť vystriedalo sklamanie

Tento krásny príbeh má však smutný koniec.  Na domácu odvetu prišiel španielsky veľkoklub v úplne inom rozpoložení a slovenského zástupcu zdemoloval 8:0. Napriek tomuto debaklu sa nedalo hovoriť o sklamaní. Postup nikto neočakával a už len to, že sa podarili dať gól Barcelone a neprehrať s ňou na domácej pôde bol obrovský úspech . Smutné je ale to, čo nasledovalo potom.

V roku 2004 začal mužstvo trénovať Pavel Vrba, ktorému v Baníku Ostrava na poste asistenta nepredĺžili zmluvu. Podmienky boli veľmi ťažké a o chod klubu sa starali dvaja alebo traja ľudia. Aj napriek tomuto stavu, sa Púchov držal v najvyššej súťaži. Takisto ho finančne podporovala spoločnosť Matador, ktorá sa venovala výrob pneumatík. Problémy sa však začali v sezóne 2005/06, keď sa Púchov ocitol na konci ligovej tabuľky. Vypadnutiu nikto nezabránil a Vrba bol vyhodený už na jar. Ten však už o rok neskôr priviedol Žilinu, k zisku slovenského pohára a úspechom sa tešil aj neskôr v českej Plzni.

Odvrátený zánik

Po zostupe sa hlavný sponzor Matador rozhodol z klubu vystúpiť a funkcionári prihlásili mužstvo až do tretej ligy.  V dôsledku týchto udalostí, záujem o futbal v Púchove výrazne opadol. k obnove sa schyľovalo v roku 2009. Tím poskladaný na hráčoch z púchovského okolia a pár českých hráčoch sa prebojoval do druhej najvyššej súťaže. Klubu sa skutočne darilo a na jeseň bol na prvej priečke pred Trenčínom a Zlatými Moravcami. 

Potom sa však všetko začalo rozpadať, z dôvodu finančných problémov. Najlepší hráč Ján Chovanec, odišiel do Ružomberka a zvyšok hral väčšinu sezóny bez výplaty. Situácia bola taká zlá, že v istých obdobiach si hráči museli sami kupovať toaletný papier. V ďalšej sezóne sa klub ocitol až na hranici zániku. Vtedajší majiteľ klubu Jaroslav Rosina sa vyjadril, že klub dlhoval 40-tisíc eur na licencii futbalovému zväzu a okrem toho ešte približne 150-tisíc.

V tíme sa neustále menili funkcionári. Kedysi slávne mužstvo sa tak pohybovalo v nižších súťažiach a prežívalo zo dňa na deň. Hoci to mládežníckych fungovalo dobre, prvé mužstvo muselo čakať na záchranu. A tá našťastie skutočne prišla. Do klubu vstúpilo mesto a následne sa premenoval na MŠK Púchov.  Dnes hrajú druhú najvyššiu súťaž a v aktuálnej sezóne sa pohybujú na hrane zostupu.

Fungujú na skromných podmienkach, podľa slov funkcionárov sa im darí plniť hlavný účel. Baviť divákov dobrým futbalom a mať poskladaný tím, prevažne z hráčov z okolia Púchova. Na najúspešnejšie roky síce len spomínajú, no klub sa zachránil a ich skalp proti Barcelone, im už nikto nevezme.

ČÍST VÍCE

Související články:

Reklama