Slovenský futbal klesol na dno. Ako zle na tom sme?
Porážka s Azerbajdžanom a Kazachstanom, remíza s Bieloruskom, nekvalitný herný prejav a z toho, čo sa javilo ako šanca na jednoduchý postup, sa napokon stala radosť z toho, že sme nezostúpili. Takto nejak by sa dala popísať snaha Slovákov v Lige Národov. Slovenský futbal sa očividne nachádza prakticky na dne a je otázne, kedy a či vôbec sa odtiaľ zodvihneme. Dlhodobo sa hľadá vinníkov, no treba sa pozrieť aj na to, ako fungujeme celkovo.
Od časov, kedy je Slovensko samostatné, zažilo vo svete futbalu mnoho úspechov a samozrejme aj sklamaní. Za poslednú dobu, sa však hromadia hlavne sklamania. Fanúšikovia môžu v aktuálnej situácii len spomínať na skvelé výkony na Majstrovstvách Sveta či Majstrovstvách Európy. Hoci sa aj v minulosti dostalo Slovensko do situácie, kedy s našim futbalom nebol nikto spokojný, je fér povedať, že takto zlé to asi nikdy nebolo.
Nemôžeme donekonečna viniť trénerov
Po odchode Jána Kozáka padlo na trénerov mnoho kritiky. Bol to prípad Pavla Hapala aj Štefana Tarkoviča. Jedna vec, ktorú si ale musíme priznať je, že problém je oveľa obšírnejší a nie je to len chyba jedného človeka. Dôvod, prečo si toto mnoho ľudí aj široká verejnosť myslí, je pravdepodobne to, že pod vedením Kozáka, to vyzeralo inak.
Objektívne treba priznať, že to tak skutočne bolo. Je však krátkozraké si myslieť, že všetko stojí a padá na jednom človeku. Musíme spomenúť aj fakt, že dôvod odchodu trénera, ktorý nás viedol na Majstrovstvách Európy, bol kvôli tomu, že nesúhlasil s tým, kam sa slovenský futbal uberá. Aj to treba spomenúť pri úvahe o tom, ako sme mohli takto spadnúť.
Kde reálne môže patriť slovenský futbal?
Jedna z najdôležitejších vecí je, zhodnotiť si, kde reálne môžeme očakávať, že budeme, vzhľadom na naše prostriedky a možnosti. Samozrejme tých faktorov, je v tejto veci niekoľko. Môžeme sem zarátať veci, ako sú záujem o futbal v našej krajine, počet registrovaných futbalistov, či finančná podpora, ktorú slovenský futbal dostáva.
Pri pohľade na tieto skutočnosti, je jasné, že sa od nás priamo neočakáva účasť na každom veľkom turnaji. Minimálne bojovať by sme oň istotne mali. Vzhľadom na to, že sme sa objavili dvakrát na Eure a raz na Majstrovstvách Sveta, je samozrejmé, že naša účasť na takýchto turnajoch je vzácna. Na druhú stranu, sme boli často blízko k samotnej kvalifikácii. Očakávania na účasť na týchto súťažiach by teda mali jednoznačne byť. Hlavne aj z toho dôvodu, že trendom posledných rokov, je rozširovanie počtu účastníkov v týchto celkoch.
Aktuálne je však myslenie na takéto méty poriadne vzdialené. Náš futbal divákov nebaví a prehry s celkami, ktoré sme kedysi považovali za súperov, odkiaľ by sme bez problémov mali brať tri body už vôbec nie. Často sa pri takýchto skutočnostiach viní tréner a je fakt, že hráme pod svoje možnosti. Francesko Calzona, však mužstvo prebral, len pred nedávnom, takže je priskoro hodnotiť jeho prínos.
Ďalšia vec je to, čo skutočne môžu hráči ponúknuť. Podpora futbalu je u nás priveľmi slabá. Takže deti, ktoré majú záujem hrať futbal, no nemajú dostatočné financie, sa k nemu pravdepodobne nikdy nedostanú. Ak to porovnáme s krajinami, ako je Holandsko, kde sú poplatky za tréning mládeže, vzhľadom na hodnotu peňazí a ekonomickú situáciu v krajine výrazne nižšie, môžeme si určitý problém všimnúť. Toto však neospravedlňuje slabú výkonnosť v posledných zápasoch. Vzhľadom na to, kam to väčšina našich hráčov v klubových kariérach dotiahla, majú fanúšikovia právo čakať výrazne lepšie výkony.
