Na Slovensku, na rozdiel od Česka nie je zvykom, že by sme bežne mali viacero klubov v skupinách európskych súťaží. Naopak býva úspechom, ak sa kvalifikuje aspoň jeden tím. Na skupinu Ligy Majstrov sa čaká už od sezóny 2010/2011, kedy sa do najprestížnejšej súťaže dostala Žilina. Aktuálna forma celkov, ktoré budú pravdepodobne hájiť slovenské farby nevyzerá najideálnejšie. A nie len tá, ale aj celkové rozpoloženie a situácia.

Každý rok na Slovensku dúfame, že práve tento rok bude tým, kedy sa v rámci klubového futbalu dočkáme historického úspechu. Netreba pripomínať, že väčšina ročníkov, je trpkým sklamaním. A aj tie úspešnejšie sa z pravidla skončia v skupinovej fáze. Ak sa aj niektorému klubu, podarí niečo nadštandardné dosiahnuť, väčšinou na to nedokáže nadviazať. Vzhľadom na to, že forma našich klubov nevyzerá ideálne ani teraz, nemôžeme za súčasnej situácie očakávať v ďalšej sezóne veľké veci.

Ak sa pozrieme na mužstvo, od ktorého očakávame najviac, teda bratislavský Slovan, tak ten sa nachádza v rovnakej situácii, ako za posledné roky. V lige vedie s obrovským náskokom, ktorý len zväčšuje. Predvádzaný futbal však určite nie je uspokojivý a náskok sa rozširuje, najmä vďaka stratám druhých klubov. Posledné dva zápasy s Ružomberkom a Žilinou boli dobrou ukážkou. Napriek tomu, že výsledky boli výhra a remíza, predvedený futbal, určite nespĺňal európske parametre. Zisk bodov sa dá najmä pripísať individuálnym schopnostiam Vladimíra Weissa ml.

Forma Trnavy opadla. Odchod hviezd ku kríze ešte pridal

Spartak Trnava, ktorý ešte pred začiatkom jarnej časti vyzeral ako priamy konkurent úradujúceho majstra, po prestávke nevyhral v rámci ligy ani jeden zápas z doterajších piatich. Priepasť medzi prvým a druhým sa rozšírila na toľko, že teraz je starosťou Trnavy hlavne Ružomberok, ktorý na ňu stráca len bod. Toto poškodilo aj samotný Slovan, ktorý nie je pod tlakom, takže nemá v rámci ligy dôvod zlepšiť svoju hru.

Na rozdiel od lídra, však Spartak nemá také finančné možnosti. Dobre sa to ukázalo pri odchode hviezd Cabrala a Twardzika. Klub ich nebol schopný nahradiť, čo sa na výsledkoch jednoznačne odrazilo. Práve nedostatočné finančné zázemie, môže klub zradiť nie len pred začatím európskych súťaží, ale aj počas neho. Nakoľko nemusia byť schopné udržať svojich kľúčových hráčov.

Dobrý príklad je napríklad Žilina, ktorá to ukázala v tejto sezóne. Ich forma v predkolách nebola zlá, no počas jednotlivých zápasov im odišli hviezdy ako Ján Bernát, či Dawid Kurminowski. Hoci si teda klub určite finančne polepšil, dostatok bodov do koeficientu určite nepridal. Nízky koeficient neznamená nie len menej kvalifikačných miest, ale aj viac priestoru pre zakopnutie. Nižšie predkolá predstavujú zvýšené množstvo zápasov a i keď nemusia mužstvo na kolená zložiť stretnutia samotné, stále je to riziko únavy, zranenia a vylúčenia hráčov.

Malý rozpočet sťažuje schopnosť sústrediť sa na viac súťaží

Hoci Slovan nemá problém so svojim rozpočtom priviesť dosť hráčov na to, aby hrali dôstojne viac súťaží, pre väčšinu tímov to neplatí. Dobrý príklad je Trnava zo sezóny 2018/2019. V Európskej lige odohrala skvelé zápasy a so ziskom siedmich bodov, boli na treťom mieste, len tesne pred bránami postupu. V lige to však nefungovalo a celú sezónu sa Spartak držal v dolnej polovici tabuľky. Nakoniec obsadili siedme miesto.

Pre mnohé kluby teda znamená účasť v skupinách na kontinente, riziko, že si na ďalší rok nezahrajú ani predkolá. Množstvo z nich totiž nedokáže zostaviť dostatočne široký káder na hranie viacerých súťaží. Aj to je jeden z dôvodov, prečo majú mužstvá problém nadviazať na svoje úspechy.

Slabá návštevnosť je ďalšou ťažkosťou. Je náročné zvýšiť svoje príjmy pri návštevách, ktoré naša liga ponúka. Bez fanúšikov sa samozrejme fungovať nedá nakoľko sa nebavíme len o príjmoch z lístkov. Prítomnosť fanúšikov zvyšuje aj atraktivitu pre sponzorov. Reklamy sa lepšie ukazujú na štadiónoch, ktoré nezívajú prázdnotou. Najviac problémová je Sereď, ktorá má návštevy, len v stovkách a navyše im chýba aj vlastný štadión.