Pomohla by česko-slovenská liga? Ďalší slovenský klub krachuje
Na Slovensku je zvykom, že mimo tradičných klubov, sa mužstva v našej súťaží držia veľmi ťažko. Často sú dôvodom finančné problémy a zdá sa, že tento problém môže zničiť aj Senicu. Da sa snaží získať peniaze všetkými možnými spôsobmi. Nakoľko sú však tieto problémy na Slovensku dlhodobé, bolo by treba nájsť trvalé riešenie. Jedným z nich by mohla byť česko-slovenská liga.
Najnovšie do priepasti finančných problémov spadla Senica. Tá má dlžoby dosahujúce až milióna eur. Klub s veľkou pravdepodobnosťou ani nezíska licenciu. Do 1. apríla, rovnako ako ostatné kluby, musí Senica odoslať licenčnej komisii zväzu dokumentáciu o stave záväzkov. V realizačnom tíme chýbajú tréner brankárov, kondičný tréner a fyzioterapeut. Klub dlhuje členom realizačného tímu i hráčom niekoľko výplat.
Sú to veľké facky. Je to náročné obdobie nielen pre nás, ale i pre celé rodiny. Pomáhajú nám rodičia, kamaráti. Nechcem nechať klub len tak, aby to došlo až… Neviem, kam to vôbec môže dôjsť. Ale na druhej strane, nedá sa to takto robiť donekonečna,” povedal český stopér Petr Pavlík
Marketingovo klubu vyšli aspoň príchody Indonézanov Witana Sulaemana a Egyho Maulana Vikriho. Tímu pomohli v rámci príchodu fanúšikov zo zahraničia. Senica je zo Slovenska aktuálne najsledovanejším tímom na sociálnych sieťach. Na Instagrame má 216-tisíc sledovateľov. Pre porovnanie, druhý Slovan ich má 31.
Nakoľko sa tieto udalosti dejú na Slovensku často, musíme rozmýšľať nad riešeniami. V poslednej dobe financie zložili napríklad Nitru či Myjavu. Mužstvá majú v našej súťaži problémy s nízkou návštevnosťou. Mimo najslávnejších, ako je Slovan, Trnava, či Dunajská Streda, nemá prakticky žiadny klub pravidelne vyššiu návštevnosť. Tento problém by mohlo vyriešiť to, že by sa obnovila česko-slovenská najvyššia súťaž.
Česko-slovenská spolupráca by prospela obom národom
Návštevnosť, neznamenajú len príjmy zo samotných vstupeniek a permanentiek. Ľudia na štadiónoch vedia zabezpečiť aj sponzorské zmluvy. Je logickejšie, že firmy si budú v prvom rade dávať reklamy práve na štadióny, s početnejšou návštevnosťou. Od toho sa ďalej odvíja aj záujem futbalistov, prestúpiť do konkrétneho klubu s čím súvisia aj ďalšie veci.
Práve zápasy s atraktívnejšími súpermi by vedeli prilákať viac ľudí. A práve pri spojení s českou súťažou by sa počet takýchto stretnutí znásobil. Slovensko a Česko mali naposledy spoločnú súťaž v roku 1993, kedy sa víťazom stala pražská Sparta. Hoci zo Slovenska je záujem o toto spojenie vyšší, v Česku sa k tomu nestavajú, až s takou radosťou.
Je to pomerne logické, nakoľko na Slovensku by sme z tejto spolupráce profitovali oveľa viac, ako u našich susedov. Treba sa však pozrieť aj na to, že klubom z českej najvyššej súťaže, by sa takisto pridali atraktívne stretnutia. Najmä vďaka takým rivalitám, ako napríklad medzi Slovanom a Spartou. Tieto tímy sa naposledy spolu stretli v roku 2014 v skupine Európskej Ligy.
Problémy so skladbou súťaže
Vytvoriť česko-slovenskú ligu, však vôbec nie je jednoduché. Niektoré mužstvá by museli nedobrovoľne spadnúť do nižších súťaží. Taktiež je otázne to, aký počet klubov, by išiel z konkrétnej ligy. Aj napriek tomu, že slovenská súťaž má 12 mužstiev, zatiaľ čo česká až 16. Navyše naši susedia, mávajú z pravidla rôznorodejšie zastúpenie v Európskych súťažiach. Na Slovensku, sa väčšinou striedajú rovnaké kluby.
Toto tvorí aj ďalšiu komplikáciu a to počet zástupcov v predkolách kontinentálnych súťaží. Spojenie líg, by znamenalo, že niektorí tradiční zástupcovia, by svoje miesta stratili, keďže jedna liga nám neposkytne navýšenie koeficientu. Z logiky veci by sa počítalo, s českým koeficientom, keďže ich liga ho má vyšší. jeho výška sa ešte upraví, podľa toho, ako ich kluby v týchto súťažiach dopadnú.
Existuje aj možnosť, že by do Európy smerovali len štyri mužstvá. Slovensko má, ale momentálne štyri miesta samo o sebe, počet postupujúcich by sa síce nezúžil, no náročnosť by sa výrazne znásobila. Takže by s touto skladbou nemuseli všetci súhlasiť.