Nedávno prebehol ceremoniál odovzdania cien, osobnostiam slovenského futbalu. Mimo ocenení pre hráčov, či trénerov, bolo do siene slávy uvedených päť nových mien. Jedno meno, je však veľmi špecifické. A to Ferdinand Daučík. Ten sa tohto ocenenia dočkal prekvapivo neskoro, čo ukazuje to, aký máme rešpekt k legendám.
Námietka sa určite netýka samotného uvedenia do tejto siene. Vzhľadom na jeho úspechy počas kariéry, je to viac ako logické. Nevídané je však to, že tohto ocenenia, sa osobnosti slovenského futbalu dostalo až po viac než 35 rokoch od jej úmrtia. Tento časový rozptyl je priam šokujúci, nakoľko sa niektoré osobnosti tejto pocty dočkali v oveľa kratšom čase. Alarmujúce je to najmä pri pohľade na úspechy, ktoré Daučík získal.
Kto vlastne bol Ferdinand Daučík?
Mladším čitateľom zrejme toto meno nebude úplne známe. No v minulom storočí, to bola jedna z osobností, ktorá slávila úspechy nie len v Československu, ale aj v zahraničí a to v klube FC Barcelona. Počas hráčskej kariéry pôsobil najskôr v mnohých amatérskych kluboch. Aj odtiaľ sa dokázal dostať do reprezentácie, čo bolo pre futbalistov z amatérskych klubov unikátom.
Po týchto výkonoch ho priviedla pražská Slavia a v jej drese získal nielen majstrovské tituly, ale ako kapitán aj víťazstvo vo vtedy prestížnom Stredoeurópskom pohári. Bol vôbec prvým Slovákom s kapitánskou páskou v tíme pražských S. V roku 1938 ho na Majstrovstvách Sveta slávny Brazílčan Leonidas označil za najlepšieho obrancu.
Po vojne si zažil ťažké časy vďaka komunistickému režimu. Ocitol sa aj v pracovnom tábore a po týchto útrapách sa rozhodol emigrovať do Barcelony. S ňou v sezóne 1951/52 získal päť trofejí! V toku 1992 sa najbližšie k jeho úspechu priblížil Johann Cruyff so štyrmi a v roku 2009 ho s legendárnym tímom prekonal Pep Guardiola, keď ich získal až šesť.
Celkovo vyhral s katalánskym veľkoklubom až deväť trofejí. Úspechy oslavoval aj v Bilbau, kde získal titul a dva poháre. So Zaragozou sa dostal do finále Pohára veľtržných miest, predchodcu Pohára UEFA resp. Európskej ligy. Dodnes je medzi trénermi rekordérom, vďaka zisku šiestich španielskych pohárov. V La Lige dosiahol víťazstvo v 234 zápasoch, čo je v historickej tabuľke piate najvyššie číslo.
Je šokujúce, že po všetkých týchto úspechoch sa Ferdinand Daučík, dočkal najvyššej pocty po extrémne dlhom čase. Neúcta k legendám sa najviac objavuje medzi fanúšikmi, no poctu k týmto osobnostiam očividne nevieme vzdať ani na najvyšších miestach. V Španielsku sa pritom tejto futbalovej legende, dostalo pocty oveľa skôr.
O rešpekte sa nemôžeme baviť ani v reprezentácii a v lige
Svoje o tom vedia aj ikony, ktoré sa vrátia hrať futbal do slovenskej ligy. Zo strany fanúšikov sa často nedočkajú úplného rešpektu, hoci majú v kariére mnoho úspechov. Poslednou dobrou ukážkou bola inzultácia Martina Škrtela, agresívnym fanúšikom pri tradičnom derby medzi Slovanom a Trnavou.
Toto nie je jediný prípad, pretože v rámci našej ligy sa píska na legendárnych hráčov pomerne pravidelne. Svoje si v nedávnom časovom slede zažili aj takí hráči ako Karhan, Vittek, či Weiss.
Dobrý príklad je porovnanie s tým, ako sa fanúšikovia chovajú k našim futbalistom v zahraničí. Na Slovensku je Marek Hamšík často kritizovaný. Týkalo sa to už v minulosti výkonov v reprezentácii. Pokračovalo to kritikou na jeho odchod do Číny a v poslednom čase, bol žiadaný aj jeho odchod z národného tímu. V Turecku je však situácia diametrálne odlišná.
Pre tureckých priaznivcov je Hamšík modlou. Pri jeho zápasoch sa často môže tešiť potlesku z tribún a temperamentný turecký fanúšikovia mu vzdávajú hold aj tým, že ho čakajú na uliciach s transparentami.
Pre slovenskú legendu, si dokonca pripravili nápis v slovenskom jazyku. Je to dobrá ukážka toho, že hoci si nedokážeme patrične vážiť osobnosti nášho futbalu, v zahraničí je to často inak.
