Michal Holeščák: Ženský futbal u nás berú niektoré kluby ako príťaž. Slovan by hral o špicu aj v Česku.

Michal Holeščák, je hráčsky agent a taktiež zakladateľ a majiteľ slovenskej spoločnosti HMP – SPORT MANAGEMENT, ktorá zastupuje hráčov, mladé talenty ale napríklad aj trénerov. Medzi ich klientmi však nájdeme aj mnoho ženských futbalistiek. V našom rozhovore nám priblížil to, ako funguje na Slovensku ženský futbal, či v čom za ostatnými krajinami zaostávame. Takisto sme rozobrali účasť Slovana v Lige Majstrov, ako aj rozdiely medzi českou a slovenskou ligou. Reč padla aj to, aký význam by mala spoločná súťaž.

Začnime tou najštandardnejšou otázkou. Čo vnímate ako najväčší rozdiel, medzi ženským a mužským futbalom?

O nejakých fyzických vlastnostiach mužov a žien, to je asi jasné každému. Ja sa na to pozerám skôr zo strany biznisu a marketingu. V tomto je to absolútne neporovnateľné. Mužský futbal sa pohybuje v diametrálne odlišných číslach. Hoci je pravda, že ženský futbal aktuálne napreduje. Určite však nikdy nedosiahne rozpočty klubov a ceny hráčov mužského futbalu.

Z pohľadu hráčskeho agenta, aké najväčšie rozdiely si všímate pri práci s mužskými a ženskými klientkami?

Najhlavnejší rozdiel je v tom, že v mužskom futbale majú všetci zmluvy. Ženy v slovenskej lige nemajú zmluvy žiadne. To je markantný rozdiel. Druhý veľký rozdiel, je skutočnosť, že pri ženskom futbale neexistujú žiadne výchovné kompenzácie. To znamená, že ak vychováte nejakú hráčku do 23 rokov, neexistuje za to nijaká kompenzácia. Toto je za mňa veľmi nespravodlivé a ľudia, prípadne orgány, ktoré na toto dohliadajú, by mali tlačiť na to, aby sa toto zmenilo. Tieto dva rozdiely sú asi najvýraznejšie. Samozrejme hráčske platy sú takisto zaujímavé, ale to hlavne čo sa týka zahraničia.

Existujú na Slovensku v ženskom futbale nejaké prestupové sumy? Alebo sa to vždy drží na nule?

Je to prakticky na nule. Respektíve nejaká tabuľková hodnota pri tých prestupoch je prakticky maximálne v stovkách eur. Takisto ako som spomínal, neexistujú tam žiadne výchovné mechanizmy. Hráčky sa medzi klubmi presúvajú prakticky ľubovoľne.

Už ste spomenuli, že aktuálne ženský futbal napreduje. Ako je na tom Slovensko v porovnaní so zvyškom Európy?

Sme na tom úplne najhoršie. Samozrejme je potrebné si odmyslieť rozvojové krajiny. No stačí sa pozrieť na porovnanie medzi nami a ostatnými členmi Vyšehradskej štvorky, teda Maďarskom, Poľskom a Českom. Vo všetkých týchto krajinách, majú hráčky zmluvy. To u nás nefunguje. Ženský futbal na Slovensku je robený prakticky „na kolene” a vnímam aj to, že niektoré kluby u nás to berú ako príťaž. Ak chcú u nás ženy hrať futbal, musia chodiť zároveň aj do práce a veci ako cestovanie alebo stravu si takisto platia samé. Na Slovensku je to teda veľmi podhodnotená inštitúcia. Musím však priznať, že sa v tom začalo robiť trochu viac, vnímam to najmä v oblasti marketingu. Aj tak je však stav ženského futbalu u nás veľmi žalostný.

Zatiaľ sme sa bavili len o hráčkach. Fungujú na tomto istom princípe aj iné pozície v ženskom futbale? Ako sú na tom napríklad tréneri v ženskom futbale?

V prípade trénerov je to trochu iné. Oni sú platení klubom, nakoľko sú to zamestnanci a živnostníci a majú aj príspevky z futbalového zväzu. Skôr je potrebné sa pozrieť na to, ako vyzerajú počty zamestnancov, čo sa týka ženského futbalu. Ak sa bavíme o fyzioterapeutoch, lekároch, kondičných tréneroch a podobne, tak v ich počtov to funguje na extrémne nízkej úrovni. Niektoré kluby to majú na trochu lepšej úrovni, napríklad Myjava či Slovan a čiastočne Žilina. Mnoho klubov sa však v prípade zamestnancov v ženskom futbale, snaží pracovať v čo najnižších počtoch.

Dá sa teda povedať, že mnoho klubov u nás má ženský futbal len ako nejakú z núdze cnosť  a nevenujú tomu poriadnu pozornosť?

Kluby samozrejme vnímajú to, že u mladých dievčat je čoraz väčší záujem hrať futbal. Z tohto dôvodu sú pre nich vytvorené prípravky a žiacke kategórie. Takže preto potrebujete mať aj ženské družstvá. Následne existuje podmienka toho, že kluby, ktoré chcú hrať európske súťaže, musia mať zavedený aj ženský futbal. Vnímam to však tak, že na Slovensku je to pre mnohých majiteľov bremeno a nezaujíma ich to. Nemôžem však haniť všetkých.

Napríklad v Myjave má ženský futbal, podľa môjho názoru veľmi dobré postavenie. Bohužiaľ v mnohých kluboch to vnímajú ako niečo, čo je na príťaž. A taktiež tomu nevenujú dostatočnú pozornosť.

Myjavu už ste viackrát spomenuli v dobrom slova zmysle. Ich ženský tím je na Slovensku momentálne najlepší. Vnímate to tak, že je tam tomu venovaná najväčšia pozornosť a berú to najprofesionálnejšie?

Je to hlavne o ľuďoch. Musím povedať, že najmä Natália Látal Mackovičová v Slovane a Iveta Neveďalová v Myjave, sú skutočne zanietené osoby, ktoré chcú futbal pozdvihnúť. Musím povedať, že v Myjave je partia dievčat, ktoré sú s regiónom úzko spojené, mimo futbalu tam žijú a pracujú. Napriek tomu, že majú dobrú výkonnosť, nechcú odchádzať do zahraničia. Kvalita im teda v kádri zostáva a navyše ju vedia dopĺňať mladými dievčatami, ktoré u nich vyprodukujú. Aj tak je ťažko porovnávať sa v nejakom európskom meradle. Zväčša prvá prekážka v prvom predkole nejakého európskeho pohára je nad sily našich klubov.

Aj v Myjave sú samozrejme podmienky značne obmedzené. Viem však že sa snažia svojim hráčkam zabezpečiť aspoň ubytovanie a nejaké štartovné.  Takže je dobré povedať, že aspoň niečo sa ohľadom ženského futbalu v Myjave pohlo.

Tvrdili ste, že ženský futbal je všeobecne na vzostupe. Je u nás nejaká šanca, že by sa slovenské kluby priblížili úrovňou aspoň ku klubom v susedných krajinách?

Musím povedať, že napríklad v takom Česku máte kluby ako je Slávia, Sparta a ešte aj Slovácko, ktoré sú odskočené  od zvyšku ligy. Zvyšok tímov sa však môže rovnať s našimi najlepšími klubmi, takže až taký veľký rozdiel tam nie je. V poslednej dobe sme mali hráčky, ktoré prechádzali do českej ligy. Môžem spomenúť Lauru Retkešovú z Myjavy, Victoriu Havalec z Ružomberku, Sáru Kerešovú zo Žiliny a Sáru Strakovú z Trenčína. Všetky tieto hráčky prestúpili do pražskej Sparty. Nemali žiadny problém s adaptáciou, napriek tomu, že prišli do najlepšieho mužstva českej ligy. Takže talenty na Slovensku určite máme čo je skvelé. Len je potrebné aby sa presúvali do zahraničia, pretože u nás aktuálne nedostanú všetko čo potrebujú k tomu aby sa rozvíjali.

Myslím si, že je len otázka času, kedy niekto zauvažuje rozumne a zoberie si u nás na starosť sponzorovanie ženského futbalu v nejakom klube. My sme to u nás počítali a vyšlo nám, že odhadom je na ženský futbal potrebný rozpočet približne 80000 EUR. A v prípade, že sa vám podarí ligu vyhrať, dostanete práve tých 80000 EUR. Nejedná sa o sumu za víťazstvo ligy, no sú to peniaze, ktoré dostanete za to, že sa dostanete do predkola Ligy Majstrov. Takže ak sa tomu venujete naplno, je veľký predpoklad, že to čo do toho dáte, sa vám vráti naspäť. Je to podľa mňa len otázka času, kedy k tomuto niekto pristúpi.

Spomínali ste, že ak sa chcú hráčky rozvíjať, musia ísť do zahraničia. Koľko hráčok približne za rok do zahraničia odíde?

Nemáme úplne presnú štatistiku, no v tomto lete bol odliv našich hráčok do zahraničia masívny. Štyri hráčky išli do Sparty, niektoré hráčky išli do Slovácka. Takisto ich niekoľko odišlo do zahraničných akadémií. Niekoľko dievčat odišlo zo Slovana do Poľska a do Rakúska. Ak sa teda bavíme o hráčkach, ktoré opustia Slovensko, aby sa venovali  profesionálnejšiemu futbalu, tak ich môže byť približne 15-20 ročne.

Ako to funguje opačným smerom? Chodia aj hráčky zo zahraničia k nám?

Bol tu pred pár rokmi Bardejov. Ten dotiahol k nám hráčky z Balkánu. Tie u nás pracovali a zároveň mali niečo aj z futbalu. Ale tento projekt skončil, nakoľko to nebolo rentabilné.  Zahraničné hráčky sa u nás môžu objaviť maximálne vtedy, ak sú tu na nejakom štúdiu, alebo sem prídu žiť. Neviem si predstaviť, načo by zahraničná hráčka mala ísť k nám. Nevidím k tomu jediný dôvod. Aktuálna situácia na Ukrajine spôsobila to, že k nám prišli hrať futbal Ukrajinky, no to je skôr výnimka. Štandardná zahraničná futbalistka, však na Slovensko hrať nepríde.

V sezóne 2022/2023 sme v najvyššej ženskej futbalovej lige na Slovensku mali situáciu, že hráčka s najväčším počtom gólov Andrea Bogorová, mala na konte 48 ligových gólov. Hráčka s druhým najväčším počtom gólov ich mala 21. Sú takéto veľké rozdiely štandardom, alebo je to spôsobené hlavne tým, že sa na Slovensku ženskému futbalu nevenuje taká pozornosť a preto vznikne takýto veľký rozdiel?

Ten rozdiel je nás obrovský. Andrea Bogorová je vyslovene strelkyňa, čo viackrát dokázala a dokazuje to stále. Ten veľký rozdiel je spôsobený aj tým, že Myjava je od zvyšku výrazne vzdialená. Slovan sa s nimi snaží držať krok, no teraz prišiel o množstvo hráčok, takže už to nie je taký Slovan aký býval. Teraz sa tam rozhodli vydať inou cestou a zapojiť viacero mladých hráčok. V našej lige je aj množstvo zápasov, kde padne bežne aj viac ako 10 gólov. V takomto prípade, je to pre toho strelca jednoduchšie.

Myjava má v tejto sezóne priemer takmer šesť gólov na zápas. Je toto štandard aj vo svete, alebo je takýto veľký počet gólov u nás unikátom?

Môžem to povedať tak, že v ak v Česku hrajú Sparta alebo Slávia so slabšími súpermi, taktiež padá veľké množstvo gólov. U nás to je však omnoho častejšie a deje sa to aj počas vzájomných zápasov medzi slabšími mužstvami. Je to naviazané takisto na to, že veľa dievčat z tímov do 19 rokov už hráva futbal za ženy. Je to úplný štandard. Liga je u nás veľmi mladá, čo je pre dievčatá aj výhoda, nakoľko sa k tomu dospelému futbalu dostanú skôr a môžu sa toho veľa naučiť. Na druhú stranu, nám zasa mnoho starších hráčok z kádrov vypadáva. Stáva sa, že končia svoje kariéry veľmi skoro. Nie je raritou, že ukončia kariéru aj vo veku 24 rokov. Je to z tých dôvodov, lebo nevidia význam v tom pokračovať, prípadne si založia rodinu, alebo majú už takú prácu, ktorá ich pritom limituje.

Do akej miery dokáže úspech v mužskom futbale posilniť ten ženský?

Nemyslím si, že je v tom nejaká previazanosť. Úspechy mužského futbalu nemajú na ten ženský vôbec žiadny vplyv.

Ak sa teraz presunieme do mužského futbalu, ako vnímate postup Slovana do Ligy Majstrov? Je to obraz toho, že sme sa u nás posunuli, alebo je to ojedinelá situácia?

Myslím si, že to že sa to Slovanu podarilo je ojedinelé a fantastické. Samozrejme k tomu predchádzali aj ich pôsobenia v Európskej, alebo Konferenčnej lige. To mužstvo zostalo pokope, získalo skúsenosti a samozrejme potrebuje k tomu mať aj nejaké šťastie v žrebe.  To všetko do seba zapadlo a výsledok sa dostavil taký aký je. Každý fanúšik by si to mal užiť. Je to niečo výnimočné. Hlavne keď sa pozrieme na rozpočty klubov, ktoré hrajú Ligu Majstrov. Slovan má zo všetkých, výrazne najnižší rozpočet.  V tomto prípade musím potvrdiť slová Ivana Kmotríka, ktorý povedal, že rozpočet Slovana môže vyzerať nadštandardne len v našej súťaži. Ak sa však pozrieme na okolité kluby, ako sú Sparta, Slávia, Legia, či Ferencváros, čo sú kluby s ktorými by sme sa mali porovnávať, tak tie majú svoje rozpočty oveľa vyššie.

Myslím si, že s týmto rozpočtom, zázemím a kádrom, je takýto výsledok niečím absolútne fantastickým. Netreba zabúdať aj na to, že Slovan týmto pomohol aj ostatným slovenským klubom, Tie čiastky, ktoré ostatné kluby získajú za to, že sa Slovan do Ligy Majstrov dostal, sú veľmi zaujímavé. Určite pre mnohé kluby pokryjú výraznú časť ich ročných rozpočtov.

Slovensko a Česko sa porovnáva prakticky stále. Aktuálne majú obe krajiny zástupcu v Lige Majstrov. Ako vnímate rozdiely medzi klubmi v našich krajinách?

V prvom rade je potrebné povedať, že česká liga je jedna z najsúbojovejších v Európe. To je prvý a diametrálny rozdiel. Druhý je ten že, v Česku je vo futbale oveľa viac financií, čo sa týka marketingových a televíznych práv. Taktiež prestupy von sa robia za oveľa vyššie sumy. To pomáha väčším klubom dotovať nákupy najlepších hráčov z ostatných klubov v Česku. U nás by toto mohol robiť maximálne Slovan, no aj v jeho prípade je to veľmi komplikované. Aj rozdiel medzi úrovňou oboch súťaží je rapídny.

Samozrejme máme na Slovensku kluby ako Slovan, Trnava, či Žilina. O tých si dovolím tvrdiť, že by sa nestratili ani v Česku. V prípade Slovana si  trúfam povedať, že aj v Česku by hral o špicu tabuľky. Otázkou však je, či by zvládol tie ťažké a vyrovnané zápasy. Pretože tých by tam mal oveľa viac ako na Slovensku. Taktiež by to však mohlo ten klub posúvať dopredu.

Spomenuli ste ako by Slovan mohol vyzerať v českej lige. Aký je Váš pohľad na spojenie českej a slovenskej ligy? Vedeli by ste si to predstaviť?

Neviem si to predstaviť. My nemáme jediný argument, ktorým by sme mohli presvedčiť českú stranu, aby o toto spojenie mala záujem. Ich liga má už takto výbornú úroveň. Samozrejme zápasy Slovana, či Trnavy by určitým spôsobom mohli zdvihnúť atraktivitu zápasov. Z môjho uhľa pohľadu je tento nápad len nejaký spomienkový optimizmus. Zo strany biznisu ani marketingu nevidím dôvod na to, aby to Česi robili. U nás by však bol blázon ten kto by to nechcel.

Spomínali ste, veľké finančné rozdiely medzi Českom a Slovenskom. Z pohľadu hráčskeho agenta, je aj to kde hráč pôsobí jeden z faktorov pri jednaní o prestupe?

Jednoznačne. České kluby za hráčov inkasujú oveľa väčšie sumy. Aj kluby zo spodku tabuľky tam dokážu výhodne predávať hráčov, nakoľko aj tie majú v tímoch množstvo skvelých talentov.  Ak si odmyslíme špičku ligy, tak čo sa týka základného platu, tie rozdiely medzi Českom a Slovenskom nie sú až také markantné. V Česku je však výrazne bohatší bonusový systém, ktorý v niektorých prípadoch môže tvoriť aj raz takú zložku akou je váš plat. Samozrejme je to závislé od výsledkov.

V Česku je štandard, že kluby ako Sparta, Slávia, či Plzeň kupujú hráčov z ostatných tímov v lige. V prípade Slovana to také bežné nie je. Povedali by ste, že je u nás náročnejšie pre kluby kupovať hráčov medzi sebou?

Je dôležitý sa pozrieť na to, kto za tými klubmi u nás stojí. V médiách sa často spomínajú hodnotenia hráčov, trénerov a podobne. No ešte som nezažil novinára, ktorý by dopodrobna rozobral aj funkcionárske kádre v tých kluboch. Keď sa však tomu začnete venovať, zistíte že v mnohých kluboch tie funkcie vykonávajú ľudia, ktorý predtým nemali s futbalom nič spoločné, alebo na manažovanie nie sú vôbec vyškolení.  To potom súvisí so všetkým aj so stanovením nejakej prestupovej politiky klubu, alebo aj s nejakými projektmi v klube. Potom je oveľa ťažšie s takýmito ľuďmi komunikovať o transferoch. A to nie je reč len o komunikácii agentov s klubmi ale aj s klubmi medzi sebou. Máte tu pár funkcionárov, ktorí majú svoju úroveň a kvalitu. Tí môžu slovenskému futbalu skutočne niečo dať.  Potom tu však máte kluby, ktoré sú poobsadzované nedostatočne, alebo nekompetentnými osobami.