Komentár asertívneho Slovanistu: Liga národov? Neberme to až tak vážne

Pohľad fanúšika na Ligu národov je celosvetovo, ale aj v Česku a na Slovensku rôzny. Niektorí ľudia tvrdia, že sa jedná len o priateľské zápasy. Iní zasa, že je to plnohodnotný turnaj, nakoľko sa bojuje o trofej a taktiež o miestenku v baráži na veľké turnaje. Medzi hráčmi a trénermi však nejaké nadšenie z tejto sútaže nikdy nepanovalo.  Na jednu stranu to dáva skutočne šancu aj tímom,  ktoré sa bežne na veľký turnaj nedostávajú,  čo naposledy dokázalo Gruzínsko. Do baráže o posledné Majstrovstvá Európy, sa navyše dostalo aj Estónsko, hoci v kvalifikácii malo len jediný bod.

Môj výber tímov nie je náhoda.  Zvolil som ich, nakoľko práve s týmito celkami hralo Slovensko a Česko. Slováci spokojnejší, hoci od veľkého šoku ich zachránil gól súpera, ktorý po kontrole videa nebol uznaný.  Na opačnej strane Česi hovoria o životnej blamáži a o zápase, ktorý by mal zlomiť stoličku pod trénerom Haškom, ktorý je kritizovaný aj za výber tímu. Pozrime sa na to však predsa len aj trochu detailnejšie.

,,Liga národov zaujíma len Portugalsko a Holandsko“

Tento výrok vyslovil Thomas Müller pred dvoma rokmi na margo tejto súťaže.  Samozrejme prípad Nemecka, ktoré v tom čase reprezentoval je odlišný.  Je to krajina, ktorá hrá pravidelne každý jeden veľký turnaj a skutočne sa tam nepotrebuje kvalifikovať skrz túto súťaž.  Ani výhra samotnej trofeje nie je taká atraktívna, minimálne nie pre krajiny takého kalibru. Česko a Slovensko by mali byť predsa len trocha odlišné. Slovensko o to viac, nakoľko si zahralo EURO 2020, hrané v roku 2021, práve vďaka baráži, zabezpečenej cez Ligu národov.

Ani jedna krajina navyše nehráva veľké turnaje na pravidelnej báze. Na Majstrovstvá Európy sa síce obe krajiny v posledných troch prípadoch kvalifikovali,  no Majstrovstvá Sveta sme naposledy zažili na Slovensku v roku 2010 a v prípade Česka ešte v roku 2006.  O trofeji Ligy národov sa v tomto prípade baviť nemusíme, tá sa netýka ani jednej krajiny. Je teda jasné, že niektoré krajiny oprávnene nemajú o túto súťaž záujem.  Môžu si to však dovoliť aj Slovensko s Českom. V prípade Česka je postup na EURO štandardom a nie niečo,  k čomu by potrebovali hrať baráž vďaka Lige národov.  V rámci Majstrovstiev sveta je to takisto jedna z krajín, ktorá by mala byť schopná hrať finálny turnaj aj vďaka štandardnej kvalifikácii. Kvalifikácia skrz Ligu národov navyše nezabezpečí ľahších súperov. Takže tento spôsob kvalifikácie skôr pôsobí ako posledná možnosť.

Z pohľadu Slovenska je to trochu odlišné.  V rámci Majstrovstiev Európy nám raz už táto súťaž pomohla, no v rámci EURA sa po rozšírení počtu krajín, ktoré hrajú finálový turnaj s nami takisto ráta ako s pravidelným účastníkom a baráž by mala byť len posledná záchranná páka. V rámci Majstrovstiev Sveta sa takisto rozširuje počet účastníkov,  no stále sa so Slovenskom neráta ako s krajinou, ktorá by mala byť na turnaji stálicou.  Od postupu však štandardne nebývame ďaleko a rozšírenie turnaja by v tom mohlo pomôcť,  hoci Liga národov asi stále nebude tou cestou, ktorou by sme sa chceli vydať.

Náhradníci v základnej zostave? To bol možno zámer

To ako Česko dopadlo, sme už v jednom článku rozobrali. Ak však začnem tým pozitívnejším, Slovensko si pripísalo víťazstvo. Hoci to bolo s absolútnym outsiderom, stále sú to tri body. Naša obrana pritom mala minimálnu hernú prax. Brankár Dúbravka a obranca Škriniar a Pekarík,  v tejto sezóne neodohrali ani minútu.  Navyše zápas Slovenska s Anglickom na EURE, bol do tohto zápasu ich posledným súťažným zápasom.  Peter Pekarik navyše momentálne nemá ani klub.  Celkovo pred zápasom odohrala naša defenzíva len 378 herných minút.  360 z nich však mal na konte Hancko a len 18 Adam Obert. Aj s takouto malou hernou praxou sa vybojovalo víťazstvo, hoci treba povedať že spomínaní hráči, na tom boli podobne aj na poslednom veľkom turnaji, takže nejaké nasadenie hráčov bez hernej praxe, nie je prekvapením.

Tréner Hašek bol kritizovaný už pred samotným zápasom.  Hoci dopadol katastrofálne,  už samotné nasadenie niektorých hráčov vzbudzovalo otázky.  Najviac to odniesol Krejčí, ktorý hral hlavnú úlohu pri dvoch inkasovaných góloch.  Navyše sa taktiež jednalo o hráča, ktorý aktuálne v klube nehráva.  A nebol jediným v základnej zostave. Ak by však výber zostavy nestačil na rozhorčenie fanúšikov z tak potupná prehra 1:4 určite. Je tu však aj teória,  že Česko neberie túto súťaž úplne vážne a z určitého hľadiska,  by to dávalo zmysel. Stále sa jedná o súťaž, ktorá nahradila priateľské zápasy. V očiach fanúšikov je to z veľkej časti vnímané podobne. Reprezentačné pauzy sú navyše často obdobím, ktoré priaznivcov príliš nezaujíma. Napriek tomu sa nikto nebude čudovať,  že podporovateľov českého futbalu, takýto výsledok rozhorčí. Nevidíme trénerom a funkcionárom do hlavy a bohužiaľ v týchto prípadoch je jasné, že nebudú vyjadrenia úplne transparentné. 

Málokto by priznal, že tento turnaj neberie vážne a považuje to len za priateľské zápasy, hoci by tomu tak bolo. Osobne si však myslím, že by verejnosť ocenila takéto vyjadrenie, v prípade, že by to bola pravda. Samotná myšlienka, že hráči, ktorým sa nedostáva pravidelného herného vyťaženia v klube, to môžu nahradiť v prakticky priateľských zápasoch v reprezentácii určite nie je na škodu.  Výber by sa tak zdal pochopiteľný, hoci hráčom určite nepomôže, ak zahrajú takýto zápas.