Komentár asertívneho Slovanistu: Fanúšikovia Slovana si musia uvedomiť, že oni klub neriadia

Magazín Žongl neprezentuje názor publikovaný redaktorom. Slúži ako médium, ktoré dáva redaktorovi možnosť slobodne vyjadriť svoj názor.

Situácia v Slovane ohľadom formy klubu, je momentálne jasná. Klub sa trápi a hoci v lige to nie je také kritické, v Konferenčnej lige je to úplne iný príbeh. Tam je zlá forma klubu viditeľná asi najviac. Ak ako fanúšik a novinár však úplne odignorujem formu, tak ďalším veľkým problémom, sú podľa môjho názoru fanúšikovia. A v tomto prípade to nie je o neochote chodiť na zápasy. Hoci aj návštevy by mohli byť lepšie, tak v tomto aspekte momentálne problém nie je. Za problémové považujem samotné správanie fanúšikov, najmä tých, ktorí sú prítomný na zápasoch. Ale poďme postupne.

Slovan je v zlej forme. Priam tragickej. Výkony a hlavne aj výsledky momentálne výrazne zaostávajú za očakávaniami. To aj tímové, no aj individuálne, v prípade niektorých hráčov. Je teda kritika fanúšikov na mieste? Jednoznačne áno. Tento stav, v ktorom sa klub nachádza, nemôže žať ovácie od nijakého fanúšika. Preto je aj úplne pochopiteľné, že fanúšikovia majú dve možnosti. Na zápasy prestať chodiť, alebo tam chodiť naďalej a vyjadriť svoj názor. Priaznivci bratislavského klubu si zvolili tú druhú možnosť. Aj to je absolútne v poriadku. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to oveľa lepšie ako tá prvá možnosť.

Fanúšikovia počas zápasu zmenili texty viacerých známych chorálov. „Nehráte nič, hráte ako mátohy, vaša láska jediná, je výplatná hodina,“ spievali.

Aj toto je absolútne prijateľná reakcia. Ostrá, kritická, ale slušná a hlavne vyjadrila názor fanúšikov na problematiku.

Tréner a hráči majú byť fanúšikom vďačný, klaňať by sa im však nemali

„V Bratislave všetkým známe, že už dlho pi*u hráme.“ Nadávky smerovali aj konkrétne. Na vedenie, trénera a hráčov.: „Zmeniť trénera, zmeniť vedenie, vyje*ať pár hráčov, to si želáme.“ Takto bol prespievaný iný populárny chorál bratislavského klubu

A v tomto prípade sa pre mňa skončila legitímna kritika. Takéto vyjadrenie si fanúšikovia nemôžu dovoliť ani v extrémnych prípadoch. Kto je vlastne fanúšik? Je to človek, ktorý je pre klub mimoriadne cenný. Pretože jeho prítomnosť láka sponzorov, jeho kupovanie lístkov a iných vecí spojených s klubom, zasa drží každý klub nad vodou. Takže dôležitosť fanúšikov je nepopierateľná.

Lenže aj fanúšikovia si musia uvedomiť, že oni nevedú klub. A oni nerozhodujú kto bude trénovať a kto bude hrať. Takto to jednoducho nefunguje, či sa to niekomu páči alebo nie. O určitých veciach rozhoduje tréner, o niektorých zasa vedenie. Nie fanúšikovia. Tým netvrdím, že by fanúšikovia mali byť ignorovaní, ale všetko má určité mantinely.

Kritika je na mieste, plač určite nie

Ďalšia vec je skutočnosť, že žiadať odchod vedenia je úplne smiešne. Teraz v prípade nech sa vedenie chová akokoľvek. Nech je to ako chce. Ale ak niekto klub vlastní, tak on rozhoduje ako budú veci fungovať. Opäť tu majú fanúšikovia dve možnosti. Buď to akceptovať, s tým že na zápasy chodiť budú, alebo nie. Alebo druhá možnosť, zoskupiť sa a klub si kúpiť. To je už samozrejme pomerne sci-fi, ale ďalšiu možnosť nemajú.

Najviac ma však zaráža, že tieto vyjadrenia na vedenie, trénera a hráčov prichádzajú po všetkom čo pre klub urobili. Slovan za posledných sedem rokov vyhral sedem krát za radom ligu. K tomu pár pohárov a mal viacero účastí v európskych súťažiach. Najmä teda v Lige Majstrov. Pod týmto vedením, z väčšiny pod týmto trénerom a aj keď s obmenami, tak aj s týmito hráčmi. To všetko sa za posledných sedem rokov podarilo. A to nebol vždy štandard. Boli časy keď lige kraľoval Trenčín a Slovan sa len prizeral. Tiež tu boli časy, kedy hral Slovan dokonca druhú ligu. Tento štandard, na ktorý si fanúšikovia zvykli, nie je samozrejmosť. A napriek tomu čo hovoria, tak to skutočne nie je málo. Dostali od tohto vedenia, od tohto trénera a od týchto hráčov viac ako si mohli želať. Prečo to tak odvážne tvrdím? Slovan má bohatú históriu, no bez tohto trénera, týchto hráčov a tohto vedenia, nikdy nehral hlavnú časť Ligy Majstrov. A to s minimálnym rozpočtom v porovnaní s ostatnými klubmi v danej súťaži. A teraz fanúšikovia odkazujú ľudom čo toto priviedli, že si vystačia aj bez nich? No to teda nevystačia.

Neopomeňme ani financie, milí fanúšikovia

Hoci to veľa ľudí nemá rado, peniaze sú takisto dôležité a prakticky asi v tomto prípade najdôležitejšie. Mnoho fanúšikov sa sťažuje, prečo sa bohaté príjmy z Ligy Majstrov nezužitkovali na zlepšenie a obmenu kádra. Na jednu stranu súhlasím. Vedenie objektívne nezvládlo prestupové obdobie ideálne. Lenže o akých peniazoch sa tu bavíme. Pretože milí zlatí, Slovan neexistuje dva roky. Kam tie peniaze šli? To nie je správna otázka. Správna otázka je iná. Odkiaľ peniaze stále chodia? A odpoveďou nie je nik iný, ako fanúšikmi nenávidený Ivan Kmotrík mladší, respektíve jeho rodina.

Ak sa pozrieme na posledné roky z finančného hľadiska, tak áno. Slovan bol vďaka Lige Majstrov skutočne ziskový. Lenže to nie je celý príbeh. Od roku 2020 bol každý ďalší rok stratový. A to dosť výrazne, pričom posledné dva roky tá suma prerástla hodnotu šiestych miliónov. Klub bol extrémne stratový, aj s peniazmi z Ligy Majstrov. A nebavme sa o Lige Majstrov ako o štandarde. Minimálne najbližšie desaťročie, to tak na Slovensku určite nebude a pravdepodobne ani potom. Takže nejaké ziskové roky, Slovan bez Ligy Majstrov nečakajú. Tieto peniaze musel z vlastného vrecka platiť Ivan Kmotrík, respektíve jeho rodina. Veľa ľudí si to skutočne neuvedomuje. No títo ľudia platia ročne milióny len za to, aby Slovan bol na tomto štandarde, teda vyhrávať pravidelne ligu a občas niečo ukázať aj v Európe. Nemusia to robiť, no robia to. A potom, keď sa naskytne seba menšie sklamanie, tak sa fanúšikovia otočia týmto ľudom chrbtom a oznámia im, že to lepšie zvládnu bez nich. Nie vážení, to fakt nezvládnete. Minimálne nie na takejto úrovni.

Keby sa takto správali fanúšikovia v Trnave, už by klub neexistoval

A teraz skutočne zarežem do živého. A ako priaznivca Slovana ma skutočne bolí, keď musím porovnávať s Trnavou a pochváliť radšej súpera. Ale tento klub čakal na titul 45 rokov. To je pravdepodobne viac, ako je vek kohokoľvek v kotly Slovana. A ani po zisku dlho vytúženého titulu, sa to nestalo štandardom. Dokonca oň klub ani dlho nebojoval. Napriek tomu fanúšikovia, hoci takisto mali často výhrady a pripomienky, ktoré občas boli prezentované príliš radikálne, ľudia na svoj klub nezabudli.

Nezabudnú ani Slovanisti na tribúnach. Z pravidla ľudia pri radikálnych vyhláseniach, viac brešú ako dokážu hrýzť. Lenže len samotná myšlienka, že sa obrátia klubu, alebo teda podľa ich slov, vedeniu, trénerovi a hráčom chrbtom, potom čo sa po rokoch blahobytu, hoci občas strastiplného, naskytne problém, je pre mňa smiešna. A to hovorím s plným rešpektom ku každému Slovanistovi, na tribúnach aj mimo nich. Ale toto je detinské chovanie.

Volám sa Róbert Hložka a ako novinár, aj fanúšik Slovana Bratislava, si s väčšinou priaznivcov klubu, moc nerozumiem a často máme odlišné názory. Z môjho pohľadu, je však potrebné sa postaviť za ľudí, čo niečo v Slovane vybudovali. Ivan Kmotrík, Vladimír Weiss, či hŕstka hráčov a funkcionárov, by mala mať za svoje služby, podľa môjho názoru, sochy pred štadiónom. Nie vyhrážky od fanúšikov, ktorí si myslia, že budú klub viesť oni. Nezabúdajte na to čo klubu priniesli. Lebo títo ľudia, tu obetovali čas a energiu. A po rokoch úspechov, dostávajú pľuvance do tváre. Sám tvrdím, že táto forma je neakceptovateľná. Rovnako tak ale tvrdím, že to isté môžeme hovoriť aj o správaní fanúšikov.

Ak Vás zaujíma viacero zaujímavých článkov, sledujte Magazín Žongl, aj jeho sociálne siete.