Elvis Mashike: V Žiline mi nedali šancu ukázať svoje schopnosti

Elvis Mashike sa pripojil k Žiline ako hviezda a hotový hráč, od ktorého sa očakávalo zlepšenie ofenzívy. Túto povesť získal vďaka pôsobeniu v Senici, kde bol najlepším strelcom. Zdanie však klamalo a za tri mesiace pôsobenia, sa rodák z Konga dostal len do troch ligových zápasov, nikdy nie na celú minutáž. Po spomínaných troch mesiacoch prišlo k hráčovmu koncu v Žiline. Nie len na túto tému sme sa s Elvisom porozprávali v našom rozhovore.

Dobrý deň. Ďakujem, že ste si našli čas na tento rozhovor. Poďme priamo na vaše pôsobenie v Žiline. Tam ste pôsobili len veľmi krátko. Ako by ste zhodnotili toto pôsobenie a celú túto skúsenosť?

Pekný deň prajem. Moje pôsobenie v Žiline sa mi hodnotí ťažko. To čo som v Žiline zažil som ešte nevidel. Celkovo to bola zlá skúsenosť. Na druhú stranu, mi to pomohlo stabilizovať si život. Futbalovo to hodnotím ako zlú skúsenosť, avšak bolo to pozitívum, vzhľadom na to čo mi to dalo do života.

Mohli by ste našim čitateľom túto situáciu priblížiť? Čo také bolo najhoršie, čo ste v Žiline zažili, v porovnaní s inými pôsobiskami?

Nechcem reagovať moc prehnane, toho mám dosť. Jednoducho bol problém, čo sa týkalo futbalu. Prišiel som ako skúsená posila. Je mi jasné, že nie som najmladší, určite nie som junior. Čo bola pre mňa prekvapivé bolo chovanie v klube, voči mojej osobe. Napríklad to, ako so mnou komunikoval tréner. Očakával som, že mi bude vysvetlené, ako to v klube funguje, aké majú na mňa požiadavky. Nikto so mnou ohľadom týchto vecí nekomunikoval.

Čakal som, že budú mať ku mne rešpekt. Nakoľko som bol hráč, ktorý sa v nedávnom čase ukázal v dobrom svetle a to dokonca v rovnakej ligy. V rovnakej súťaži som bol najlepší strelec. Čakal som, že si ma ako futbalistu budú vážiť, aj vďaka mojim zásluhám v nedávnej minulosti, ale chovali sa ku mne ako keby mám 15, alebo 18 rokov. Ja sa musím chovať ako človek v mojom veku. Nemôžu ma skúšať prerobiť na mladého hráča. Toto bola najhoršia skúsenosť. Nakoľko si vzali futbalistu, ktorý mal už niečo odohrané, no ich pohľad a správanie voči mne bolo ako keby som junior.

Keď ma podpísali, s pánom Belaníkom sme sa dohodli, že mám prísť aby som pomohol tímu. Ja som mal veľké ambície. Chcel som odohrať nejaké zápasy a naďalej strieľať góly, vďaka čomu, by som sa mohol dostať aj do reprezentácie Konga. Takisto som chcel hrať Európsku Ligu. Nič z tohto sa mi v Žiline nesplnilo. Hneď ako som prišiel, som videl, že tím nemá ambície hrať Európsku Ligu. Chcel som mužstvu pomôcť a získať vďaka tomu miesto v reprezentačnom tíme. Príležitosť som k tomu ale nedostal, nakoľko mi nedali žiadnu šancu hrať.

Od prvého zápasu, som videl, že ma nechcú. Išiel som aj za trénerom. Chcel som vedieť, čo odo mňa požadujú, aby som dostal príležitosť. Tréner so mnou odmietal komunikovať. Začal so mnou hovoriť až v čase, keď mi prišiel oznámiť, že v tíme nebudem pokračovať. Toto správanie ma veľmi prekvapilo. Prišiel som takto o šancu, na reprezentáciu. Takisto som si nezahral v pohárových súťažiach. Žiline stačilo, že sú v prvej šestke, ale nič iné ich nezaujímalo.

V Senici sa Vám darilo a patrili ste medzi najlepších strelcov. Klub aktuálne krachuje, hráčom nechodia výplaty a v médiách sa práve odtiaľ vyjadrujú hráči, ohľadom zlých podmienok. Aké bolo vaše pôsobenie v Senici?

Z môjho pohľadu boli podmienky v Senici výborné. Čo sa týkalo mužstva, trénera, či spoluhráčov, z tohto pohľadu to bolo nadštandardné. Manažér nás vedel motivovať a vytvorili z nás dobrú partiu. Jediný problém boli financie, lebo tie klub nemá. V tejto dobe sa bez peňazí nepohnete. Jedna vec, za ktorú budem Žiline vďačný, lebo mi finančne v tom momente pomohla a výplata bola vždy na čas, bez problémov. Samozrejme, neboli to obrovské čiastky, no aj to málo čo mi každý mesiac platili, mi v tých časoch pomohlo.

Bohužiaľ mimo toho, to bolo veľmi slabé. Keď som prišiel, bol som hráč, ktorý bol skúsený. Vedel som hrať chrbtom k bráne. V rámci ligy som bol veľké meno, no žiadneho rešpektu som sa nedočkal. Čakal som, že budú mať ku mne úctu. No ich chovanie ku mne, bolo ako keby som práve prišiel z akadémie. Nič som nemohol ukázať, lebo som nedostal šancu predviesť svoje prednosti. Jednoducho boli v top šestke a už ma nepotrebovali. Takto sa ku mne nemali správať. Klub musí rešpektovať hráčov a zmluvu ktorú im dal. Dostal som šesťmesačnú zmluvu. Čakal som, že minimálne na toto obdobie zostanem. No to ako sa zachovali sa mi nepáčilo a určite to nie je profesionálne.

Na Slovensku ste už pôsobili vo viacerých kluboch a odohral pomerne veľa sezón. Viete si teraz, keď ste bez zmluvy, predstaviť, že by ste na Slovensku pokračovali v inom družstve? Alebo si po týchto udalostiach, už neviete predstaviť, že by ste tu zostali?

Pôsobil som tu už veľa rokov. V rámci prvej ligy som však pôsobil len v Žiline a v Senici. Za pár klubov som hral aj v nižšej súťaži. Teraz, keď nemám tím to nechcem riešiť. Nechcem teraz o tom hovoriť, no o svojej budúcnosti som rozhodnutý. A viem, že vďaka tejto sezóne nie som v zlej pozícii. Aj do Žiliny som prišiel ako útočník, ktorý vie dať gól. Za Senicu som ich vsietil sedem. Mohli by ma zobrať mužstvá tu, aj v zahraničí. Záleží aj na financiách. Ak ma budú vedieť zaplatiť nemám s tým problém.

Hráme futbal, aby sme sa zabávali a mali z toho aj peniaze. Ďalšiemu pôsobeniu na Slovensku sa nebránim, ak tím bude schopný, pripraviť mi vyhovujúce podmienky. Ťažko hovoriť o konkrétnych celkoch, pretože v každom je situácia iná.

Moja ambícia je hrať za národný tím. S touto myšlienkou, som išiel aj do Žiliny. Tréner národného tímu vedel, že tam idem. Chcel som hrať a dávať góly. Dobre to vedeli, no nestavali ma. Ani v jednom stretnutí, som nehral celých 90 minút. Vyjadrili sa, že som nič neukázal. Pôsobil som tam tri mesiace, hoci som mal zmluvu na pol roka. Pripadá mi to, ako čistý amaterizmus, keď ma poslali preč a vyjadrili sa, že odo mňa čakali viac. Takéto zaobchádzanie je pre mňa komické. Pošpinili moje meno a nezdá sa mi to normálne. Neviem, či je to na Slovensku bežné, no toto sa mi zdá nesprávne.

Spomínate reprezentáciu. Národný tím býva vrcholom každého futbalistu. Bude záležať pri výbere ďalšieho klubu to aby ste hrali a dostali sa do reprezentácie?

Áno samozrejme. Práve teraz hralo Kongo kvalifikáciu na Majstrovstvá Sveta, hoci sa nepodarilo kvalifikovať. V Kongu už o mne vedia a sledujú ma, takže mám možnosť si za reprezentáciu zahrať. Stále mám ambície reprezentovať a hrať európske poháre. Hoci som si ich v Žiline nenaplnil, stále ich mám. Bude záležať aj na klube kam pôjdem.

Na záver sa zamerajme na to, že na sociálnych sieťach, sa objavila vaša fotografia s Adriánom Gulom, ktorý v minulosti trénoval Žilinu, no teraz je bez klubu. Jednalo sa o priateľské stretnutie, alebo ste riešili aj niečo ohľadom vašej futbalovej budúcnosti?

To určite nie. Stretli sme sa len na káve. Poznáme sa, nakoľko som pred siedmimi rokmi bol na skúške v Žiline. V tom čase mi bolo povedané, že ešte nemám na to aby som v tomto tíme pôsobil. Bavili sme sa aj o tom, čo sa stalo počas môjho terajšieho pôsobenia v tomto klube. Bol veľmi prekvapený z toho všetkého čo sa stalo. Len takto na rýchlo sme sa rozprávali. Bolo to normálne stretnutie na káve, svoju kariérnu budúcnosť sme nerozoberali.