Martin Regáli: Také fyzické pojatie hry, ako má Slávia som ešte nikdy nevidel. V Karvinej sa cítim ako doma.

Slovenský útočník Martin Regáli, ktorý počas svojej kariéry pôsobil na Slovensku, v Belgicku a aktuálne v Česku, nám v rozhovore prezradil, ako vníma svoje pôsobenie v Belgicku, ale aj to aké to je hrať proti mužstvá ako Sparta či Slávia. Takisto prezradil, ako trávi svoj voľný čas.

Poďme priamo k tomu najaktuálnejšiemu zápasu. Váš tím hral so Sláviou, ktorá aktuálne vedie súťaž. Ako ste vy vnímali tento zápas?

Pre nás to bol veľmi náročný zápas. Slávia je známa tým, že hrá veľmi fyzický futbal a hoci dlho trval remízový stav, tak na konci sa ich kvalita prejavila a myslím si, že vyhrali zaslúžene.

O Slávii sa už aj viacerí svetoví tréneri vyjadrili, že majú jeden z najlepších tímov, čo sa týka kondície. Zdieľate aj vy tento názor?

Určite áno. Také fyzické pojatie hry, ako má Slávia som ešte nikdy nevidel. To v akom tempe momentálne hrajú a ako sa aj celkovo prezentujú, to si dovolím povedať, že to je európska kvalita. 

Slovensko a Česko majú tendenciu sa neustále porovnávať. Vy ste pôsobili v oboch súťažiach. Ktoré rozdiely vnímate vy, ako tie najväčšie?

Práve  čo sa týka tej fyzickej stránky, v tom je asi najväčší rozdiel. Česká liga je fyzicky oveľa náročnejšia. Je tam veľa ťažkých súbojov a behania. Takisto česká súťaž je oveľa skúsenejšia ako tá slovenská. Mnoho hráčov, ktorí majú vyšší vek, stále hrajú najvyššiu súťaž pravidelne a je to práve vďaka ich skúsenostiam. Z nášho klubu je to napríklad Jiří Fleišman. Na Slovensko sa niektorí skúsenejší hráči vrátili do najvyššej súťaže, no stále je väčší trend v tom, že veľa mužstiev hrá s mladým kádrom. Takže aj po tejto stránke je medzi súťažami veľký rozdiel.

Vnímate svoje aktuálne pôsobisko v Karvinej ako zahraničie? Je jasné, že sa nenachádzate doma, no je vôbec znateľné, že ste v zahraničí?

Ani nemám pocit, že som v zahraničí. Cítim, že som blízko domova v kvalitnej súťaži. Vnímam to všetko pozitívne, navyše to domov nemám ďaleko. To že Česi a Slováci sú si mentálne aj jazykom blízki je výhoda. Preto aj pre nás Slovákov je pomerne jednoduché, sa v českej lige aklimatizovať.

Pomáha aj prítomnosť slovenských spoluhráčov v tíme?

Určite áno. Keď som prišiel, bolo v tíme Slovákov ešte viac, no aj teraz sme tam štyria. Navyše nedávno k nám pribudol Kristián Vallo.

Svoj prvý súťažný zápas za Karvinú ste odohrali proti pražskej Sparte. Bol to pre vás „krst ohňom” keď ste do súťaže prišli?

Bol to zápas v minulej sezóne, navyše v čase, kedy Sparta mala vynikajúcu fazónu a kvalitu. Tú majú samozrejme stále, no tá ich športová forma bola v uplynulej sezóne ešte lepšia. Pre nás to bol veľký stret s veľkou kvalitou. Zápas sme síce prehrali, no pamätám si, že aj my sme tam mali veľké šance. Musím však povedať, že titul minulý rok získali zaslúžene.

V uplynulej sezóne sa Karviná musela zachrániť až cez baráž, teraz sa nachádza v strede tabuľky. Cítite, že táto sezóna by mohla byť ešte lepšia ako tá predchádzajúca?

Momentálne tomu všetko nasvedčuje. Myslím si, že aj naše herne poňatie je oveľa kvalitnejšie ako v minulej sezóne a prináša to aj body. Momentálne nás však čakajú nároční súperi, takže aj tam sa ešte viac ukáže, ako na tom sme.

Presuňme sa k zahraničiu, ktoré Vám už nemusí byť také blízke ako to v Česku. Ako hodnotíte spätne svoje pôsobenie v Belgicku?

Pre mňa to bola veľká skúsenosť, hoci ten druhý polrok bol z môjho pohľadu trpký, nakoľko som nehrával. Určite však toho neľutujem. Keby som mal dnes rovnakú situáciu, určite by som tú ponuku prijal. Bola to veľká skúsenosť a mohol som si zahrať proti svetovým hráčom. Spomínam si, že som hral proti hráčom, ako bol Victor Boniface. Ten je aktuálne hviezdou Leverkusenu. Alebo aj Antonio Nusa, ktorý aktuálne pôsobí v Lipsku. To že som si mohol zahrať proti takýmto futbalistom, bola fantastická skúsenosť.

Spomínali ste trpký posledný polrok. V niektorých rozhovoroch ste prezradili, že ste nemohli hrať ani za B-tím. Ako ste dokázali zvládnuť túto situáciu?

Bolo to veľmi náročné. Aj spätne to hodnotím tak, že to dopadlo takýmto spôsobom. Stratil som pol roka, už tak krátkeho futbalového života. Možno sa mohlo spraviť viac pre to, aby to takto nedopadlo, ale to sa nepodarilo. Ale aj ma to naučilo to, že treba jednať trochu rýchlejšie a ešte viac si stáť za svojim. Dovolím si tvrdiť, že aj to obdobie kedy som nemohol hrávať, ma ľudsky posilnilo. Aj spolu s manželkou sme túto situáciu v zahraničí zvládli a bola to veľká škola.

V čase keď ste prestupovali do Belgicka, ste už mali odohraté nejaké zápasy za slovenskú reprezentáciu. Je návrat do reprezentácie jeden z vašich cieľov, alebo sa na to momentálne nesústredíte?

Momentálne sa sústredím najviac na to, aby som bol členom základnej zostavy v Karvinej, takže idem na to postupne. Najskôr chcem aby som hrával pravidelne a hrával som dobre. Ak sa podarí to, môžem sa sústrediť na ďalšie ciele. Momentálne to však mám tak, že chcem čo najviac hrať v Karvinej a potom sa sústrediť na ďalšie veci.

Pre útočníka by podľa teoretických predpokladov mal byť vek okolo 30 rokov ten ideálny. Vy momentálne máte 31, cítite to tak, že teraz by mohlo byť vaše prelomové obdobie?

Určite áno. Útočníci zrejme dospievajú trochu neskôr, nakoľko potrebujú mať nejaké skúsenosti na to, aby zachovali pri zakončeniach chladnú hlavu. Ja verím, že tieto vlastnosti mám a že to ešte dokážem.

Už ste spomenuli, že útočníci dozrievajú neskôr. Bol to aj váš prípad v Ružomberku, kde ste mali odrazu fantastické gólové sezóny?

Skôr to pripisujem k tomu, že sa mi v Ružomberku začali vyhýbať zranenia, ktoré som mával na začiatku svojej kariéry. Keď mi slúžilo zdravie, tak prišli aj dobré zápasy, v ktorých som dával veľa gólov. To si myslím, že bolo najdôležitejšie. Aj v Michalovciach, keď som bol zdravý, tak som góly dával a aj som sa dostával do šancí. Na začiatku kariéry to bohužiaľ nebolo ideálne s tým zdravým. Až neskôr si to herne aj gólovo sadlo.

Sledujete počas pôsobenia v Karvinej aj to, ako sa darí vašim bývalým klubom?

Určite to sledujem. Či už Kortrijk, alebo Ružomberok. Kortrijk bola moja prvá zahraničná skúsenosť, takže je to pre mňa stále veľká vec. Jedným okom ich teda sledujem. Ružomberok zasa sledujem skrz to, že tam mám množstvo bývalých spoluhráčov a kamarátov. Ak je čas, tak si ich zápasy pozriem.

Vnímali ste aj to, ako im v tejto sezóne tesne ušiel postup do ligovej fáze Konferenčnej ligy?

Áno. Aktívne som to pozeral a bolo mi veľmi ľúto, ako to dopadlo. Ako fanúšik som vnímal, že v odvete vyhrávali 3:0, čím vyrovnali celkové skóre a navyše mal súper červenú, takže som veril, že chlapci to už zvládnu. Takýto postup by bol niečo neuveriteľné, rovnako ako skutočnosť, že by hrali hlavnú fázu súťaže. Nakoniec to však dopadlo úplne inak, čo mi bolo veľmi ľúto aj za bývalých spoluhráčov aj kamarátov.

Spomenuli ste, čo Vám do života dalo pôsobenie v Belgicku. Čo najdôležitejšia Vám dal slovenský futbal, než ste odišli do zahraničia?

Odmalička som v prostredí slovenského futbalu vyrastal. Myslím si, že som sa tam naučil všetko čo viem. Vďaka pôsobeniu tam, som sa dostal aj do reprezentácie, čo pre hráča býva vrchol. Som slovenskému futbalu vďačný za veľa, ale toto je pre mňa to najhlavnejšie.

Priemerná návštevnosť v Česku a v Belgicku je diametrálne odlišná od tej slovenskej. Ovplyvňuje vašu prípravu na zápas, keď viete, že sa hrá proti slávnejšiemu súperovi, kde bude zrejme aj plný štadión?

Nepovedal by som, že sa moja príprava líši na základe súpera, proti ktorému nastúpim. Samozrejme na zápasy so slávnym súperom, kde je aj plný štadión sa človek viac teší. Je to určitým spôsobom aj odmena za tú tvrdú prácu. Taktiež je to určitým spôsobom zadosťučinenie, keď si človek môže zahrať pred toľkými ľuďmi a ukázať svoje schopnosti.

Vyjadrili ste sa, že  odchodu do zahraničia neľutujete. Ak by sa naskytla takáto príležitosť, chceli by ste to znova skúsiť, alebo ste spokojný s tým, ako to je?

Ako človek som sa na to stále pozeral tak, že som sa chcel v Belgicku presadiť. To sa mi v úvode aj celkom darilo. Potom však prišlo rozhodnutie klubu, s ktorým som ja nemohol moc spraviť. Isto však neľutujem, že som tam bol. Momentálne som v Karvinej. Česká liga je dobrá súťaž, ale osobne by som chcel viac hrávať. Preto nezatváram dvere ani predtým, žeby som to skúsil niekde inde v rámci Česka. Alebo kľudne aj v zahraničí.

Na Majstrovstvách Európy odohrala naša reprezentácia, prvý zápas proti Belgicku, navyše víťazne. Bol to pre vás nejakým spôsobom špeciálny zápas?

Pre mňa to bolo trocha špecifické, nakoľko som v oboch krajinách pôsobil. Bolo to samozrejme skvelé víťazstvo. Je trocha škoda, že som v tom čase nepôsobil v Belgicku, nakoľko by som si toto naše víťazstvo v kabíne určite užil.

Ako sa líši vaše trávenie voľného času, na základe toho, kde práve pôsobíte?

Ja som aj teraz aj v Belgicku voľný čas trávil so svojou rodinou. Aktuálne s manželkou a dvoma deťmi, v čase pôsobenia v Belgicku to bolo len jedno. Takže pre mňa je to veľmi podobný. Všetok svoj voľný čas trávim doma s rodinou a pomáham manželke s deťmi a snažím sa byť čo najviac prítomný pri tom ako rastú, takže sa to moc nelíši na základe toho, kde pôsobím.