V čom má slovenská reprezentácia navrch pred Českou?

Už od rozdelenia republiky trvá prakticky neustále porovnávanie Čechov a Slovákov. Hoci to má skôr náladu takej priateľskej rivality, porovnáva sa prakticky všetko. Medzi športmi je to však najmä hokej a futbal. My sa dnes pozrieme práve na futbal a to konkrétne na reprezentácie, nakoľko práve tie boli v posledných dňoch najviac na očiach. Rozoberieme si, čím sa momentálne môže chváliť slovenská reprezentácia, v porovnaní s tou českou.

Porovnávanie futbalu na klubovej úrovni by bolo pre Slovensko zrejme vopred prehrané. Hoci sa Slovan ako slovenský zástupca dostal do Ligy Majstrov, nakoľko sa jedná o prvý prípad od roku 2010, nie je to nič, čím by sa Slováci mohli chváliť. Medzi tým časom, čo to stihla Žilina a čakaním na to, kým to stihne Slovan, sa do skupiny, respektíve do ligovej fázy Ligy Majstrov stihli dostať traja český zástupcovia. Slávia a Plzeň, tá dokonca viackrát a Sparta. Aj keď pri nej musíme v rámci objektivity spomenúť, že tá to stihla práve v ten rok čo Slovan, pričom jej v tom v roku 2010 zabránila práve Žilina.

Toto je však len jeden faktor. Porovnaní, v ktorých slovenská strana prehráva na plnej čiare, je viac. Či už sa bavíme o návštevnosti, reputácii súťaže, či koeficiente. Tam sú tie rozdiely asi najvýraznejšie. V prípade reprezentácie, je to však iný príbeh. A v mnohých veciach má práve tá slovenská navrch.

Slovenská reprezentácia je stabilnejšia.

Jeden z dôležitých faktorov, ktorým sa Česi skutočne nemôžu chváliť, je stabilita. Na lavičke národného tímu je stále Ivan Hašek. A to aj po sklamaní na majstrovstvách Európy. Hľadanie nového manažéra prakticky stále trvá a to aj pri prebiehajúcej Lige národov. Túto neistotu si všímajú aj fanúšikovia a je to jasne vidieť. Azda najlepším úkazom je domáci zápas s Ukrajinou, kde bol záujem o zápas tak slabý, že domáce tribúny z určitej časti zaplnili hosťujúci fanúšikovia.

Na druhej strane, Slovensko má momentálne nastavenú dlhodobú stratégiu, ktorá je jasne daná a vzhľadom na posledné výsledky môžeme vyhlásiť, že funguje. V čase keď Francesco Calzona preberal národný tím, nestretlo sa to veľmi s pochopením. Hoci prišiel zo slávneho Neapolu, zároveň to bol človek, ktorý do tej doby pôsobil len ako asistent trénera, nikdy nie ako hlavný tréner. Tieto obavy boli naplnené aj nepresvedčivými výsledkami po jeho príchode. Všetko sa však otočilo v priebehu kvalifikácie na posledné majstrovstvá Európy. Tam sa Slovensko kvalifikovalo z druhého miesta pričom odohralo tesné zápasy aj so silným Portugalskom. Taktiež je tu podstatný rozdiel aj v tom ako oba národy dopadli na samotnom turnaji. Čechom sa nepodarilo postúpiť zo skupiny, pričom Slováci sa dostali až do vyraďovacej fáze, kde veľmi nešťastne prehrali s Anglickom, teda neskorším finalistom.

Kreativita v zálohe

Ak sa pozrieme na zálohu oboch tímov, najviac udrú do oči hráči, ktorí pôsobia v najlepších ligách na svete. Na českej strane je to jednoznačne Tomáš Souček. Tá slovenská sa môže chváliť Stanislavom Lobotkom. Na hráča ako je Tomáš Souček sa nedá povedať krivého slova. Pravidelne hráva, pričom pôsobí v najlepšej lige sveta a jeho kvality sú neprehliadnuteľné, čo ukazuje aj v drese West Hamu, tak v tom národnom. Jeho prednosti sú však najmä hra do defenzívy a sila vo vzduchu, čo dokazuje aj tým, že popri povinnostiach v zálohe vie občas pridať aj gól. Lobotka je pomerne opačný prípad. Svojim nízkym vzrastom vo vzduchu určite nekraľuje, no jeho prednosťou je najmä čítanie a kontrola hry. V Neapole patrí k najdôležitejším hráčom a pochvalu mu zložil aj súčasný tréner a bývalý fantastický záložník Cesc Fàbregas.

„Dajte mi Lobotku, prosím. Čo za futbalistu! Mamma Mia, je neskutočný a jedným z tých, ktorí vám vyhrajú zápas. Ako chápe futbal, tvorí ho. Som blázon do takýchto hráčov. Chcel by som 11 Lobotkov, úžasný hráč!“ povedal tréner, ktorý počas kariéry pôsobil v Arsenale, Barcelone, Monaku, či Chelsea.

A hoci je Souček dôležitým hráčom pre klub aj pre národ a svoje úlohy si plní na sto percent, jeho kreativita určite nie je hlavnou vlastnosťou. To v prípade jednotlivca určite nie je problém. V prípade tímu, už však takýto hráč absentuje. A to je aj prípad Česka. Ani jeden z ich kreatívnych záložníkov nepôsobí v najlepších ligách sveta na takej úrovni, aby bol vo svojom tíme lídrom.